Vodný hrad za svoju existenciu vystriedal niekoľko majiteľov. Pivnice kaštieľa slúžili v minulosti ako väzenie, za čias Rákocziho povstania (v roku 1704)  sa v jeho priestoroch razili aj mince. Stavba bola pôvodne opevnená obranným múrom a 4 vežami s vodnou priekopou, cez ktorú viedol padací most. Podzemné priestory využívali obyvatelia aj na uskladnenie potravín. Dokiaľ sa v obci nepostavil známy artikulárny kostol, vodný hrad slúžil na vykonávanie bohoslužieb. Dediční páni Geczyovci mali dcéru Juliannu, ktorá sa vydala za kuruckého kapitána Korponayho a bola za špionáž vo Viedni popravená. Mór Jókay postavu Julianny opísal v známom románe „Levočská biela pani“. Steny hradu ukrývajú v hlavnej časti stavby pod omietkami fresky, ktoré zdobili steny niekdajších reprezentatívnych miestností a boli objavené reštaurátormi pri rekonštrukciách. Vodný hrad je v súkromnom vlastníctve a v súčasnosti je pre verejnosť zatvorený.