Banský vodovod vznikol v 16. storočí, v čase najväčšieho rozmachu baníctva v Špaňodolinskom banskom revíri. Bol funkčný až do začiatku 20. storočia. Vodovod zachytával vodu z prameňov pri Donovaloch a neskôr až spod Prašivej v Nízkych Tatrách. V drevených žľaboch a zemných jarkoch privádzal vodu cez Starohorské vrchy až do Španej Doliny, kde ju využívali v baniach na meď a striebro. Voda pohňala vodné kolesá ťažných strojov na šachtách a slúžila tiež pre drviace stupy, premývacie zariadenia, píly a mlyny. O banský vodovod sa staral jeden „rinnmeister“ a jeho tovariš s pomocníkmi žliabkarmi. Na zimu žľab zakrývali drevenými krytmi a zasypávali lístím, aby voda nezamrzla. 

Celý vodovodný systém meral okolo 42 kilometrov. Viedol veľmi členitým a prevažne zalesneným horským terénom. Trasu vodovodu viedli však veľmi dômyselne takmer po vrstevnici s miernym spádom, vďaka čomu si nevyžadovala takmer žiadne zásahy do terénu.

Trasa vodovodu sčasti kopíruje náučný chodník z Banskej Bystrice na Donovaly. Niektoré časti sú určené na pešiu turistiku, iné aj na cykloturistiku a v zime na bežkovanie.

Viac informácií o histórii sa dočítate na portáli Bystricoviny.