• E-bike región

    užite si jeseň v regióne
    na 250 km značených cyklotrás

  • Podujatia

    okúste Región Stredné
    Slovensko všetkými zmyslami

  • Barborská cesta

    zdolajte najdlhšiu náučno-poznávaciu
    trasu na Slovensku

  • Relax a wellness

    doprajte si oddych a
    načerpajte nové sily

Poznaním k ochrane prírody / Rozhovor so zoológom a ekológom Jergušom Tesákom

Poznaním k ochrane prírody / Rozhovor so zoológom a ekológom Jergušom Tesákom

Vyrastal v dedinskom prostredí a od útleho detstva spolu s bratom a otcom trávil veľa času v horách a lesoch. Počas dospievania sa síce venoval iným záujmom, ale neskôr ho to opäť začalo ťahať k prírode, ktorá sa nakoniec stala jeho povolaním. Prinášame vám rozhovor so zoológom a ekológom Jergušom Tesákom.

Zdroj fotografií: Krajská organizácia cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus

Ako si sa dostal k povolaniu zoológa a ekológa?

Keď som bol mladý, tak počas prechádzok so psom ma vždy fascinovalo, keď som mohol pozorovať líšku, srnku, jelenicu a začal som premýšľať, že by som sa chcel raz živiť takouto prácou v teréne. Začal som hľadať spôsob, ako by sa to dalo skĺbiť. Významná bola pre mňa jedna návšteva horárne, počas ktorej mi práve manželka horára spomenula, že niečo také sa dá aj študovať. Odvtedy som sa už zameriaval na to, aby som takú robotu mohol v budúcnosti robiť.

Moja práca ma úplne pohltila, keď som začal študovať ekológiu na Technickej univerzite vo Zvolene. Tu som sa začal venovať zoológii, hlavne hlucháňom a veľkým šelmám. Po ukončení štúdia som začal pracovať na správe NP Muránska Planina, kde som sa priučil všeobecnému prehľadu o lese, lesnom ekosystéme a miestnej faune. Neskôr som sa venoval výskumnej činnosti, zameranej na skúmanie rysa ostrovida. Pred približne siedmimi rokmi ma oslovil priateľ, či by som nechcel robiť exkurzie do prírody. Po niekoľkých výjazdoch som začal zisťovať, že ľuďom sa to veľmi páči. Tiež som si všimol, že ľudí nezaujímajú len veľké zvieratá, ale aj drobné tvory a to, ako fungujú vzťahy v prírode.

Čo všetko v sebe zahŕňa práca sprievodcu?

V prvom rade musím spoznať prostredie, do ktorého chcem ľudí zobrať. Nájsť tam zaujímavé úkazy, naplánovať trasu, zhodnotiť jej náročnosť a dĺžku. Tomu, že môžem teraz robiť túto prácu predchádzalo dV prvom rade musí poznať prostredie, do ktorého chce ľudí zobrať. Nájsť tam zaujímavé úkazy, naplánovať trasu, zhodnotiť náročnosť a dĺžku. Tomu, že môžem teraz robiť túto prácu predchádzalo dlhoročné spoznávanie prírody do detailov. Na niektoré javy v prírode sa prichádza postupne, a musím vedieť na ne reagovať priamo počas exkurzie a dobre vysvetliť ľuďom, čo znamenajú.

Táto práca je veľmi rôznorodá. Dôležité je neustále vzdelávanie, či už priamym pozorovaním života danej lokality, ale aj študovaním literatúry a konzultovaním s odborníkmi. Ja som viacej orientovaný na zoológiu, ale život v lese úzko súvisí aj s botanikou. Mám našťastie okolo seba veľa dobrých priateľov botanikov, s ktorými môžem konzultovať 🙂

Je to práca na plný úväzok?

Momentálne sa v tomto smere rozbieham, ale sprievodcovaniu sa túžim venovať omnoho viac. Mojim cieľom na najbližšie obdobie je podieľať sa na legislatívnych zmenách a vytvoriť zázemie pre sprievodcov v prírodnom turizme tak, aby sme mohli konečne na Slovensku ponúkať to, na čo má naša príroda veľký potenciál. Naša krajina je veľmi významná z pohľadu prírodných hodnôt, no my sme slabí v tom, ako ich vieme tou vhodnou formou ukázať verejnosti.

Kde ťa môžeme ako sprievodcu stretnúť?

Momentálne organizujeme lektorované exkurzie v Laskomerskej doline, kde spolu s OOCR Stredné Slovensko ponúkame produkt “Staň sa na deň biológom a spoznaj divoký Laskomer.” Zároveň už pripravujeme aj iné lokality v regióne. Chceme ponuku rozšíriť tak, aby si návštevník vedel vybrať podľa dĺžky a náročnosti trasy, ale aj podľa témy, ktorá ho zaujíma (napr. pozorovanie určitých druhov zvierat či poznávanie našich pralesov).

Aké sú podľa teba menej známe lokality v regióne Stredné Slovensko, ktoré si zaslúžia pozornosť?

Najbližšia a najdostupnejšia je CHKO Poľana, biosferická rezervácia. Jednak z pohľadu stále divokej prírody, ale aj z pohľadu tradícii a tradičného spôsobu života vidieckeho obyvateľstva. Potom určite Veľká Fatra (hlavne z pohľadu divočiny). Sú tam veľké divoké územia nedotknuté človekom so zaujímavým typom biotopu.

Čím by si presvedčil turistu, ktorý si vyberá skôr komerčné lokality s vysokou návštevnosťou turistov, aby navštívil napríklad Laskomer alebo Poľanu? V čom sú podľa teba tieto lokality najviac výnimočné?

Keď sa ľudia vyberú do prírody, tak sa poväčšine na ňu pozerajú tak krajinársky. Obdivujú, aké máme pekné kopce, pekné lesy, aké je dnes pekné počasie :). Prírodný turizmus nesie v sebe pridanú hodnotu. Počas exkurzie sa turisti dozvedia zaujímavosti o tom, ako funguje príroda, čo v nej žije, aké sú jej problémy, ako na ňu vplýva naša prítomnosť či spoločnosť ako taká. Prírodný turizmus je formou turistiky, pri ktorej sa človek učí o prírode. Okrem prechádzky sa človek dozvie veľa zaujímavosti o procese lesa, napr. prečo lykožrút napadá stromy, za akých okolností, čo sa potom deje v takom lese, ako fungujú vlčie svorky, alebo ktorý je ten najrýchlejší vták sveta. Je to taká výdatnejšia interaktívna prechádzka.

V prípade Laskomera je zaujímavá jeho „divokosť“, napriek tomu že sa nachádza neďaleko pomerne veľkého mesta (Banská Bystrica). V korunách stromov tu hniezda rôzne druhy sov, napríklad najmenšia sovička Kuvik vrabčí, Sova dlhochvostá či rôzne druhy spevavých vtákov ako Muchárik malý a iné zaujímavé druhy. Dutiny stromov, ktoré v minulosti vyďubali ďatle teraz slúžia ako príbytky pre tieto zvieratá. Svoj domov tú má aj medveď hnedý či dokonca rys. V týchto lesoch v minulosti pôsobili aj mastičkári, ale o tomto príbehu vám rád porozprávam počas prechádzky :).

Na Poľane sa zase nachádzajú pralesy. Je pozoruhodné, že napriek baníctvu, valaskej kolonizácii či  priemyselnej ťažbe sa tu zachovali lesy, ktoré doposiaľ neboli dotknuté človekom, ak tak len nepatrne. Žijú tu aj dve svorky vlkov. V okolí Banskej Bystrice máme pripravené ešte ďalšie zaujímavé lokality a chystáme ďalšie témy, tak sa nechajte prekvapiť.

Rovno si mi zodpovedal aj moju ďalšiu otázku, aká je podľa teba pridaná hodnota komentovaného sprevádzania. Chcel by si ešte niečo dodať?

Moje motto je: „Poznaním k ochrane prírody“. Čím ľudia lepšie poznajú prírodu, vytvárajú si k nej väčší vzťah a tým pádom sú im veci menej ľahostajné.

Ako by sme sa mali správať v prírode? Na čo podľa teba ako turisti zabúdame (aj nechcene), respektíve si to neuvedomujeme?

Doznieva vo mne zima a rád by som povedal niečo k téme skialpinizmu. Ja som tiež skialpinista a rád si idem zalyžovať. Dôležité je, vyberať si lokality, kde si idem zašportovať a vopred zistiť, aké zvieratá tam žijú. Dobrým krokom je tiež naštudovanie si návštevného poriadku národných parkov. Konkrétny problém je napríklad freeriding mimo povolených zón, ktorý spôsobuje starosti predovšetkým tetrovom, ktoré žijú na horných hraniciach lesa. Keď pomedzi stromy prebehne 1 lyžiar za týždeň tak to zvládne, ale keď tam prebehne desať lyžiarov denne tak sa musí stále premiestňovať a prelietať, čo spôsobuje zbytočné míňanie energie, ktorú vie počas zimy opäť len ťažko získať. Pre toho tetrova je to existenčný problém.

Na druhej strane, ako zástupca ochrany prírody si myslím, že by sme tieto veci mali viac komunikovať, a hlavne takým pozitívnym spôsobom, aby to ľudí motivovalo ponechať niektoré územia len divokej prírode.  

Staň sa na deň biológom a spoznaj divoký Laskomer“ je turistická prechádzka s odborným výkladom. So zoológom a ekológom Jergušom Tesákom sa dozvieš veľa nových zaujímavostí o miestnej faune a flóre. Budeš spoznávať tajomstvá starého lesa, stopovať zvieratá, nastavovať fotopasce a vďaka nim uvidíš, aký je život v lese, keď sa nepozeráme. Zážitok je možné rezervovať na bit.ly/3sxItma.